Požičala som si príbeh z ruských národných dejín:
Kozáci na ultimátum tureckého sultána Mehmeda IV. odpovedali netradičným a svojsky ladeným listom. List sa doteraz v rámci výučby dejín diplomacie na všetkých diplomatických akadémiách sveta prezentuje ako zvláštny jav diplomatickej korešpondencie v 17. Storočí.
Tu je ukážka ich korešpondencie sultána a kozákov z roku 1676:
List sultána:
"Ja, sultán, syn Mohameda, brat Slnka a Mesiaca, vnuk a námestník Boží, vládca všetkých ríš, Macedónskej, Babylonskej a Jeruzalemskej, ako aj Veľkého a Malého Egypta, kráľ kráľov, panovník panovníkov, nepremožiteľný a nikým neporazený rytier, neustály ochranca Božieho hrobu, opatrovník Pána Boha, nádej a útecha moslimov, prísny pán a ochranca kresťanov, rozkazujem vám, záporožský kozáci, vzdajte sa dobrovoľne a bez odporu do mojich rúk a svojimi prepadmi ma viac neznepokojujte."
Odpoveď kozákov:
"Ty počuj, čert turecký, prekliaty brat a kumpán Satana, sekretár samotného Lucifera. Čo si Ty do čerta za rytiera, keď holou riťou ani ježa nezabiješ. Nech čert Tvoje vojsko požerie.
Nebudeš Ty, sukin syn, nad kresťanmi vládnuť! Tvojho vojska sa my nebojíme. Na zemi aj na vode sa s Tebou budeme biť, hnusný prekliaty syn, job Tvoju mať!
Ty babylonský kuchynský paholok. Ty macedónsky zloduch. Ty jeruzalemský varič piva. Ty alexandrijský zdierač kozích mrcín. Ty svinský pastier Veľkého i Malého Egypta. Ty kamenecký kocúr. Ty arménska sviňa. Ty tatársky tulec na šípy (sagajdak). Ty podolský zlodejský lupič . Ty šašo nášho Pána Boha. Ty pohanské poleno. Ty kobylia riť. Ty psí ňufák. Ty nepokrstený bastard. Ty blázon celého sveta aj podsvetia. Job Tvoju mať. Nebudeš Ty kresťanom ani svine pásť!
Teraz končíme. Dátum nevieme, pretože nám chýba kalendár. Aký je mesiac, či je v splne alebo nie, mesiac je na nebi a rok vo hviezdach. Deň je, ale u nás ten istý ako u vás. Za to nás bozaj v riť."
Ivan Sirko a jeho záporožská družina.
I keď originál údajného listu kozákov sa nezachoval, v sedemdesiatych rokoch 19. storočia sa objavila kópia, ktorá sa dostala do rúk ukrajinskému historikovi D. I. Jarovnickému. Ten s ňou oboznámil svojich priateľov, medzi inými i maliara Repina. Umelca list zaujal natoľko, že sa rozhodol námet preniesť na plátno. Obraz zožal obrovský úspech a v súčasnosti ho môžete vidieť v Štátnom ruskom múzeu v Sankt Peterburgu.
Aj keď v liste je použitých množstvo vulgarizmov, predsa sa ním do istej miery môžeme inšpirovať. Samozrejme nie rovnakými výrazmi a rétorikou. Buďme tvoriví a originálni, hlavne čo sa týka obsahu a reklamy na webe. Zaujmime návštevníkov - našu cieľovú skupinu vo svojom obore podnikania. Odlíšime sa tak od konkurencie, ktorá je na internete len na jeden klik.
Autor článku: Ing. Eva Šablatúrová